Bloghttp://annapokorna.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskZbytočná zdvorilosť (annapokorna)Návšteva u doktorky mala prebehnúť rýchlo.Len dať potvrdiť prihlášku na vysokú školu,zobrať si ospravedlnenku a rýchlo uháňať na kávu s kamarátkou,pričom školu som mala v pláne obísť veľkým oblúkom.No nie vždy všetko dopadne tak,ako plánujete. Čakáreň bola natrieskaná ako nikdy. Všetko rómske mamičky s deťmi.,,Dobrý deň,prosím Vás,kto čaká do týchto dverí?",spýtala som sa koktavo,ukazujúc na dvere predomnou s nádejou,že aspoň polovica z nich nemá za obvodnú lekárku tú moju. Povedala som to s takou slušnosťou, súcitom a pokorou,až mi z toho bolo zle.Nechcela som v nich vzbudiť dojem,že som rasistka.Smutné na tom však bolo to,že by som sa k nim takto nesprávala,keby neboli rómky.Prečo to ľudia robia?!Alebo to robím iba ja?Nie..nie-robí to veľa z nás-či už sú to rómovia,starý ľudia,ľudia postihnutí fizicky,či mentálne-snažíme sa im dať pocítiť niečo nevysloviteľné.Lenže niekedy to pôsobí tak,akoby sme si mysleli,že každú chvíľu zomrú..A tá zbytočná ľútosť,ktorú bolo možno vtedy rozoznať v mojom hlase bola omnoho horšia,ako všetky výsmechy,ktorými boli obdarené od blbcov na uliciach..Ak si myslíte,že príde niaky záver,ste naomyle.Je to iba myšlienka.Vám rozprestretá...Wed, 13 Mar 2013 00:00:00 +0100http://annapokorna.blog.sme.sk/c/323044/Zbytocna-zdvorilost.html?ref=rss